Teplé lúče poludňajšieho slnka prehrievajú mramor pomníkov a ovzdušie je presýtené dráždivou vôňou krušpánu. Zapaľujem sviece na hrobe svojich blízkych. Atmosféra navôkol tvorí dokonalú kulisu mojim spomienkam, až kým do nich nevhupne zvláštny nepokoj. Cítim čísi pohľad a keď zdvihnem zrak, zbadám ich. Uprene ma pozorujú dva páry očí, zelených ako smaragdy, žiariace v húštine krovia obďaleč. Dušu mi zaplaví tichá radosť, v mojom rozjímaní nie som sama, mám diskrétne spoločníčky – cintorínske mačky...