Práve sme skončili s fotením mačacích krások v ateliéri, keď mi kolegyňa z redakčnej rady navrhla, že ma vezme na návštevu k svojej kamarátke – chovateľke mačiek. Zdráhala som sa ocitnúť v ošemetnej polohe neohláseného hosťa, hoci sme sa už poznali. Nástojila však, vraj neoľutujem. Dobre vedela, že mám slabosť na srdečných ľudí a najmä prítulné mačky. Cesta na juh kúsok za Bratislavou trvala len pár minút, ani sme sa nenazdali a už nás pani domu vítala. Jej úprimný úsmev ihneď rozptýlil moje rozpaky a príjemne strávené popoludnie bolo len začiatkom.
|
|